Funkcia remeselnej výroby sa postupom času transformovala. V súčasnosti predstavuje okrem pôvodnej úžitkovej hodnoty najmä nástroj na uchovávanie estetických a symbolických tradícií s charakterovými črtami jednotlivých regiónov.

Remeselná výroba bola úzko spätá s poľnohospodárstvom. Vďaka zásobám rúd, kameňa, hliny a iných surovín malo Slovensko priaznivé podmienky pre jej rozvoj. K výraznému oddeleniu remesiel od poľnohospodárstva došlo až okolo 9. storočia.  

V 14. storočí začali plniť ochrannú funkciu umenia remeselníkov plnili stavovské cechy, ktoré kontrolovali ich hospodárske a sociálne záujmy. Ich činnosť sa skončila v 19. storočí. O zachovanie remeselnej výroby sa v období centrálne plánovanej ekonomiky po roku 1948 zaslúžilo Ústredie ľudovej umeleckej výroby (ÚĽUV).

Reštrukturalizácia trhového systému v roku 1989 mala za následok rozpad trhu ľudovoumeleckých výrobkov. ÚĽUV znižilo množstvo obchodných aktivít, posunulo sa smerom k odbornej a vzdelávacej činnosti a zmenilo formy spolupráce s ľudovými výrobcami.

V súčasnosti je tvorba ľudových výrobcov prezentovaná predovšetkým na jarmokoch, ľudových slávnostiach a festivaloch remesiel.

Činnosti subjektov aktívnych v oblasti Remeselná výroba rozdeľujeme* nasledovne:

Remeselná výroba produktov s vysokou estetickou výrobou, inšpirovaná tradičnými technikami, vzormi alebo individuálnou umeleckou kreativitou a malosériová výroba s vysokým podielom profesionálnej ručnej práce.

*Rozdelenie podľa Štatistickej klasifikácie ekonomických činností (SK ISCO) Štatistického úradu SR.